Ježiš prišiel z Galiley k Jordánu za Jánom, aby sa mu dal pokrstiť. Ale Ján mu odporoval…
Ján veľmi dobre vie, že po ňom „prichádza mocnejší ako je on sám“ (Mt 3, 11) a preto je jeho reakcia zrozumiteľná. Ježiš – prichádzajúci mocnejší preberá moc, čoho najlepším symbolickým vyjadrením by bolo pokrstenie Jána Ježišom. Nedeje sa tak. Ježiš sleduje inú logiku, nakoniec sám raz povie, že „medzi vami to tak nebude“ (Mt 20, 26), nebude to tak ako u mocnárov, ktorí nechávajú zakúsiť iným svoju moc. V okamihu zlomu dejín, v momente premeny eónov, nevidíme sebavedomé gesto zaujatia vlády, ale gesto pokory a uponíženia sa väčšieho pred menším.
V Betleheme ma uponíženie formu zimy, fyzickej nepohody, chudoby, odovzdania sa do rúk človeka. Pri krste má podobu podriadenia sa niekomu menšiemu, ktorý správne chápe, že nie je hoden rozviazať Ježišovi remienky na obuvi. V Káne sa podriaďuje hlasu ženy – matky. Týmito pokornými gestami ale Ježiš odhaľuje svoju slávu. Na začiatku nových dejín obnoveného ľudstva, na začiatku verejnej Ježišovej činnosti, ako i na začiatku jeho návratu k Otcovi a s ním celého ľudstva je gesto poníženia sa. Toto je Božia spravodlivosť. Božie kráľovstvo sa nebuduje silou, ale ponížením sa. Duch Svätý nesprevádza veľkolepé gesto mocnára, ale pokorné gesto podriadenia sa a identifikácie s tými najbiednejšími.
Nový život, ktorý sme už prijali v krste sa prejavuje pokorou. V geste pokory začína vždy niečo nové. Sv. Pavol tomu zvnútra rozumel, keď hovorí: „podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom“ (Ef 5, 21); „Ženy, podriaďujte sa mužom, ako sa sluší v Pánovi!“ (Kol 3, 18); „Poslúchajte svojich predstavených a podriaďujte sa im“ (Hebr 13, 17). Podobne hovorí aj sv. Peter: „Vy, mladší, podriaďujte sa starším. Všetci sa navzájom zaodejte pokorou, lebo Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1Pt 5, 5). Kedykoľvek dokážeme prijať druhé miesto, pokoriť sa, prikloniť sa k nízkym, začína nový čas, približuje sa Božie kráľovstvo do sveta. Skúškové obdobie nám k tomu dáva dostatok príležitostí. Nevzniklo by niečo úplne nové, keby sa študent podriadil učiteľovi, učiteľ študentovi? Žena mužovi a muž žene? Deti rodičom a rodičia deťom? Zamestnanec šéfovi a šéf zamestnancovi? Skúsme prijať Izaiášovu ponuku: „Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas“.